Conjugaison:italien/zappettare
zappettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | zappettare | \t͡sap.pet.ˈta.re\ | avere | zappettato | \a.ˈve.re t͡sap.pet.ˈta.to\ |
| Gérondif | zappettando | \t͡sap.pet.ˈtan.do\ | avendo | zappettato | \a.ˈven.do t͡sap.pet.ˈta.to\ |
| Participe | zappettante | \t͡sap.pet.ˈtan.te\ | zappettato | \t͡sap.pet.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||