fuoikun

Forme de verbe

Cas Singulier
Nominatif fuoikun
Accusatif
Génitif
fuoikun
Illatif
Locatif fuoikumis
Comitatif fuoikumiin
Essif fuoikumin

fuoikun /ˈfuo̯jkun/

  1. Nom d’action de fuoikut.

Forme de nom commun

fuoikun /ˈfuo̯jkun/

  1. Génitif de fuoikun.