unvollkommen

Allemand

Étymologie

Dérivé de vollkommen, avec le préfixe un-.

Adjectif

Nature Terme
Positif unvollkommen
Comparatif unvollkommener
Superlatif am unvollkommensten
Déclinaisons

unvollkommen \ˈʊnfɔlˌkɔmən\

  1. Imparfait.
    • Exemple d’utilisation manquant. (Ajouter)

Dérivés

Prononciation